Klimatická kríza dnes už nie je len imaginárnym pojmom, o ktorom hovoria vedci, vedkyne a niekoľko klimatických aktivistov a aktivistiek. Je každodennou realitou stá miliónov ľudí vrátane obyvateľov a obyvateliek Slovenska.

Preto sa iniciatíva Klíma ťa potrebuje rozhodla nečakať a vyzvať politikov, aby konali. K iniciatíve sa pridáva aj Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií, pričom naším spoločným cieľom je zozbierať 100 000 podpisov pod petíciu Za klímu, za budúcnosť. K dnešnému dňu sa pod petíciu stihlo podpísať už vyše 50-tisíc obyvateľov a obyvateliek Slovenska.

"Petícia sa zasadzuje za intenzívnejšie riešenie klimatickej zmeny na Slovensku. Žiadame poslankyne a poslancov Národnej rady, aby vyhlásili klimatickú núdzu s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu Slovenska už v roku 2040. Zároveň chce, aby vláda do konca roka 2021 pripravila záväzný plán a stratégiu, ako neutralitu dosiahnuť. Posledným bodom petície je žiadosť, aby vláda podporila najvyššie sprísnenie klimatických cieľov, ktoré na jeseň navrhne Európska únia," zhrnul ciele petície novinár a člen petičného výboru Jakub Filo.

Petíciu je možné podpísať na www.peticie.com/za_klimu.

Viac informácií o iniciatíve Klíma ťa potrebuje nájdete na webe www.klimatapotrebuje.sk.

Celé znenie petície:

Vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, 

klimatická kríza dnes už nie je len imaginárnym pojmom, o ktorom hovoria vedci, vedkyne a niekoľko klimatických aktivistov a aktivistiek. Je každodennou realitou stá miliónov ľudí vrátane obyvateľov a obyvateliek Slovenska. 

Napriek tomu, že dnes ešte žijeme v menej ohrozenej časti sveta, prejavy klimatickej zmeny začíname každý deň pociťovať aj my na Slovensku. Rozsiahle jarné suchá striedané prívalovými dažďami a povodňami, ktoré ničia majetok ľudí aj infraštruktúru, sú len jedným z hmatateľných prejavov klimatickej zmeny. 

Klimatická zmena bude mať na globálnej úrovni zásadné ekologické, spoločenské, ekonomické a politické dôsledky, ktoré sa dramatickým spôsobom dotknú aj Slovenska. Ak chceme, aby boli čo najmenšie, musíme v najbližších dvoch desaťročiach zásadne znížiť emisie skleníkových plynov. 

Slovensko sa podpisom Parížskej dohody a svojím postavením v rámci Európskej únie zaviazalo k zásadnému zníženiu uhlíkových emisií a dosiahnutiu uhlíkovej neutrality v roku 2050. Tri zo štyroch vládnych strán – OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí – navyše pred voľbami sľúbili cieľ dosiahnuť 65% zníženie emisií do roku 2030 a uhlíkovú neutralitu už v roku 2040.

Napriek tomu však na Slovensku konkrétne kroky chýbajú. Neexistuje ucelená legislatíva, ktorá by riešila problém klimatickej zmeny. Neexistuje stratégia a plán, akým chce Slovenská republika uhlíkovú neutralitu dosiahnuť a navyše predstavitelia slovenskej vlády naznačujú, že Slovensko nepodporí sprísnený cieľ zníženia uhlíkových emisií, ktorý navrhla Európska komisia a Európsky parlament.

Slovenská vláda však musí uznať klimatickú krízu ako jednu zo svojich hlavných priorít. 

Preto žiadame Národnú radu SR, aby: 

1) Vyhlásila stav klimatickej núdze a zaviazala vládu, aby v rámci neho podriadila prípravu a schvaľovanie legislatívy, štátnych politík a štátnych projektov cieľu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2040.

2) Zaviazala vládu SR, aby do konca roku 2021 pripravila a schválila štátnu stratégiu uhlíkovej neutrality Slovenskej republiky do roku 2040 ako plán krokov v jednotlivých odvetviach hospodárstva. (Slovenská republika má v súčasnosti vypracovanú iba Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, čo je v kontexte nevyhnutných klimatických cieľov nedostatočné. Preto je dôležité, aby vláda a zodpovedné ministerstvá pripravili stratégiu uhlíkovej neutrality SR ako samostatný dokument alebo rozšírenie Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja Slovenskej republiky, ktoré bude obsahovať konkrétne opatrenia.)

3) Zaviazala vládu SR, aby podporila sprísnenie klimatických cieľov, ktoré navrhuje Európska únia. (Európska komisia navrhla zvýšenie záväzku redukcie emisií oxidu uhličitého do roku 2030 oproti súčasným 40 percentám v porovnaní s rokom 1990 na 55 percent a Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie  na 60 percent. Zároveň však pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2040 je potrebné prijať ešte ambicióznejší cieľ redukcie emisií do roku 2030 až na úrovni 65 percent, čo na národnej úrovni sľúbili tri zo štyroch vyššie uvedených vládnych strán - OĽaNO, Sme Rodina a Za ľudí. Preto žiadame, aby NRSR zaviazala vládu SR podporiť najvyšší možný cieľ predloženého návrhu znižovania emisií na rokovaní Európskej rady.)

Pandémia koronavírusu a plánovaná obnova zo strany Európskej únie, v rámci ktorej Slovensko získalo miliardy eur, nám dávajú šancu zásadným spôsobom zmeniť našu ekonomiku, spoločnosť aj prístup k životnému prostrediu. Politické rozhodnutia budú v najbližších mesiacoch pre riešenie klimatickej krízy absolútne kľúčové. 

Najbližšie desaťročie rozhodne, na akej planéte a v akej krajine budeme žiť my a najmä naše deti. Zachráňme pre ne šancu na budúcnosť.

---------------
Petičný výbor:
Michal Sabo, moderátor a greenfluencer, Bratislava - poverený zastupovaním a komunikáciou s orgánmi verejnej moci
Marta Fandlová, vedie inciatívu Mladí za klímu, Bratislava
Jakub Hrbáň, Fridays for future Slovensko, Marianka
Zuzana Dutková, zakladateľka iniciatívy Platforma Udržateľnosti, Bratislava
Natália Pažická, zakladateľka občianskeho združenia #everyindividualmatters, Bratislava
Jakub Filo, novinár a spisovateľ, Bratislava