ABSTRAKT
Dobrovoľníctvo v Európe prechádza výraznou transformáciou, ovplyvnenou spoločenskými, demografickými a technologickými zmenami. V čase, keď spoločnosti čelia narastajúcej polarizácii, individualizmu, osamelosti a sociálno-ekonomickým nerovnostiam, je úloha dobrovoľníctva pri budovaní inkluzívnych, odolných a prepojených komunít dôležitejšia než kedykoľvek predtým.
Tento príspevok sa zameria na kľúčové trendy v oblasti dobrovoľníctva, najmä na inkluzívne dobrovoľníctvo a na úlohu dobrovoľníctva pri posilňovaní sociálnej súdržnosti a odolnosti komunít.
Prekážky v zapojení do dobrovoľníctva pretrvávajú, najmä pre marginalizované skupiny – migrantov, ľudí so zdravotným znevýhodnením či osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia. Inkluzívne zapojenie dobrovoľníkov si vyžaduje premyslené politiky, systémovú podporu a prístupy zohľadňujúce rôzne roviny zraniteľnosti.
Dobrovoľníctvo nie je len o poskytovaní služieb – je aj nástrojom demokracie a občianskej participácie. Keď sú dobrovoľnícke aktivity navrhnuté s dôrazom na prístupnosť a rôznorodosť, podporujú medzigeneračný dialóg, kultúrnu výmenu a spoluprácu naprieč sektormi.
Príspevok predstaví nové trendy, príklady dobrej praxe a odporúčania, ktoré môžu pomôcť vytvoriť silný a inkluzívny ekosystém dobrovoľníctva. Zároveň ukáže, ako môže dobrovoľníctvo reagovať na spoločenské výzvy a podporiť solidaritu, spolupatričnosť a demokratické zapojenie naprieč Európou.
Tieto snahy však čelia narastajúcim obmedzeniam, keďže priestor pre občiansku spoločnosť sa zužuje. Byrokracia, politické nálepkovanie a legislatívne prekážky obmedzujú občiansku aktivitu, čo si vyžaduje silnejšiu advokáciu a spoluprácu pri ochrane dobrovoľníctva ako jedného z pilierov demokratickej spoločnosti.
S blížiacim sa Medzinárodným rokom dobrovoľníkov 2026 ponúka diskusia priestor na zamyslenie sa nad inováciami, investíciami a dlhodobou udržateľnosťou dobrovoľníckeho sektora – tak, aby sa mohol zapojiť každý, bez ohľadu na pôvod či spoločenské postavenie.
O autorke
Lejla Šehić Relić je prezidentkou Centra pre európske dobrovoľníctvo (CEV), riaditeľkou organizácie DKolektiv – Organizácia pre sociálny rozvoj a prezidentkou Chorvátskeho centra rozvoja dobrovoľníctva. Má viac ako 25 rokov skúseností v oblasti občianskej spoločnosti a venuje sa najmä rozvoju dobrovoľníctva v Európe.
Zameriava sa na manažment neziskových organizácií, právne a politické rámce pre dobrovoľníctvo, komunitnú prácu, advokáciu a efektívne využívanie fondov EÚ. Je spoluzakladateľkou národnej siete dobrovoľníckych centier v Chorvátsku.
Ako prezidentka CEV sa usiluje o to, aby bolo dobrovoľníctvo uznávané ako kľúčový nástroj demokracie, sociálnej súdržnosti a odolnosti v krízach.
Získala ocenenie Mary Ripley Award za globálne líderstvo v oblasti dobrovoľníctva (2024) a ocenenie za budovanie mieru (2020). Naďalej sa venuje podpore inkluzívneho, udržateľného a zmysluplného dobrovoľníctva v celej Európe.